Druhy poťahových látok

Už na pohľad sa líšia látky svojimi farbami, vzormi a štruktúrou. Okrem toho sú rozdielne aj zložením a úpravami, ktoré určujú ich vlastnosti. K dispozícii máme teda veľké množstvo rôznych druhov poťahových látok, ktoré môžu zdobiť naše interiéry a zároveň plniť rôzne požiadavky podľa účelu použitia. A preto si povieme aké sú druhy poťahových látok.

Druhy poťahových látok podľa vlákna

Každá látka je zložená z vlákien. Tieto vlákna majú rozličný pôvod a na základe toho môžeme rozdeliť textílie na:

• prírodné – zložené z vlákien rastlinných (napr. bavlna, ľan, konope, juta, sisal) alebo živočíšnych (napr. ovčia vlna, mohér, kašmír z kozy, hodváb),
• syntetické – zložené z chemických vlákien vyrábaných zo syntetických polymérov (napr. polyester, polyamid, polyvinyl),
• zmesové – zložené z vlákien prírodných aj syntetických.

Jednotlivé vlákna majú, samozrejme, rozdielne vlastnosti. Preto práve od nich do veľkej miery závisí, aké vlastnosti bude mať aj samotný textilný výrobok.

Príklady vlastností vybraných druhov látok podľa zloženia:

• Bavlna – nie je veľmi pružná, čo zapríčiňuje jej krčivosť; je dostatočne pevná a navlhčením sa jej pevnosť dokonca zväčšuje (približne o 20 %); má malú odolnosť voči kyselinám; vlákna dokážu absorbovať veľké množstvo vlhkosti (napríklad pot);
• Ľan – je pevný v ťahu, jemný a mäkký; oproti bavlnenému je  ľanové vlákno lepším vodičom tepla; vyznačuje sa leskom, dobre sa perie;
• Ovčia vlna – pre vlákna je typická veľká pružnosť (čo sa prejavuje u vlnených výrobkoch nekrčivosťou), tvárnosť a tepelno-izolačná schopnosť; hrubšie vlnené vlákna sú odolnejšie voči oderu, jemnejšie vlákna sa odierajú rýchlejšie; vlna sa vyznačuje vysokou navĺhavosťou; pre vlnené ako aj ostatné živočíšne vlákna platí, že sú náchylné na poškodzovanie škodcami  ako mole a plesne;
• Prírodný hodváb – vlákna hodvábu vynikajú veľkou pevnosťou za sucha, pevnosť mokrého hodvábu sa zmenšuje zhruba o 20 %; vyznačuje sa vysokým leskom a nízkou odolnosťou voči vysokým teplotám; je pružný, a tak sa hodvábne tkaniny  málo krčia;
• Viskózový hodváb – má veľký lesk, na ohmat je tvrdý a chladný; vlákna sú málo pružné (tkanina je teda krčivá), za sucha dobrej pevnosti, avšak za mokra sa ich pevnosť znižuje viac ako o polovicu;
• Polyamid (PAD) –  charakteristická pre vlákna je veľká pevnosť v ťahu a odolnosť proti odieraniu, elastickosť, malá nasiakavosť, hladký povrch, náchylnosť na tvorbu žmolkov a nižšia odolnosť voči pôsobeniu svetla; vlákna sú odolné voči moliam a plesniam (ako aj všetky ostatné  syntetické vlákna);
• Polyester (PES) – sa vyznačuje vďaka vláknam veľmi nízkou krčivosťou a navĺhavosťou, odolnosťou voči pôsobeniu svetla a vyšším teplotám, vynikajúco udržuje svoj tvar a rozmery, v porovnaní s polyamidom nižšou odolnosťou voči odieraniu;
• Polyakrylonitril (PAN) – je typický pevnosťou a elastickosťou, vlákna sú vysokoodolné voči pôsobeniu svetla, avšak majú nízku pevnosť v odieraní a veľkú špinivosť; používa sa často ako prímes k iným vláknam, čím zvyšuje nekrčivosť tkanín a napomáha udržovať tvar a zvyšovať odolnosť pri praní;

Kupujete poťahovú látku ?

jej materiálové zloženie (býva povinne uvedené pri  výrobku) vám, ako možno vidieť z vyššie uvedených príkladov, môže veľa prezradiť o vlastnostiach látky.

V súčasnosti trh ponúka najmä syntetické a zmesové poťahové látky (napríklad kombinácia polyesteru a bavlny), vzhľadom na to, že sa vyznačujú vynikajúcimi vlastnosťami (ako odolnosť voči oderu, rozmerová stálosť, pružnosť, stálofarebnosť, ľahká údržba). Nie vždy si však vystačíme s danými vlastnosťami a látky sú ďalej zušľachťované rôznymi technologickými postupmi. Podľa účelu použitia si potom môžeme vyberať látky s rôznymi povrchovými úpravami ako nekrčivosť, vodeodolnosť, nehorľavosť, antibakteriálna, antistatická, protiplesňová úprava a podobne.

Druhy poťahových látok podľa spôsobu výroby

Už na pohľad možno vidieť rozdiely medzi jednotlivými druhmi látky. Rozdiely sú dané použitým materiálom a aj spôsobom, akým bola látka vyrobená.

Poťahové látky možno vyrábať rozličnými technikami, medzi najčastejšie patria tkanie, pletenie alebo chemické spájanie, pričom pre každý z uvedených spôsobov je charakteristické iné prepájanie nití do väzieb, čo zodpovedá za to, akú bude mať látka štruktúru, povrch, vzor či aká bude na dotyk.

Príklady vybraných druhov poťahových látok podľa spôsobu výroby

• Rips – textília tkaná na niteľnicových tkáčskych strojoch, ide o jednostrannú tkaninu, ktorá má vrúbkovaný povrch, pričom vrúbkovanie môže byť priečne aj pozdĺžne; vďaka tomu, že je husto tkaný, považuje sa za trvanlivú tkaninu.

• Žakárové tkaniny – sú tkané na žakárových strojoch, typickým pre tieto textílie je štrukturálny a farebný vzhľad povrchu, rozmanitosť motívov (kvety, listy, ornamenty); sú to husto tkané ťažké látky a patrí sem napríklad damask a brokát.
• Brokát – je vyrobený z prírodného alebo viskózového hodvábu, ktorý vďaka žakárovej väzbe získava vzhľad výšivky. Jeho exkluzivitu podčiarkujú vtkané zlaté alebo strieborné nite.
• Epinglé – slučková tkanina, ktorá sa vyrába prútovou technikou, má zrnitý povrch a typické pre ňu je priečne rebrovanie (často sa striedajú vrúbky rozličnej hrúbky).
• Ženilka – mäkká, objemná tkaná textília s vlasovým povrchom, vyrábaná v rôznych farebných a vzorových variáciách. Jej názov pochádza z francúzskeho slova „chenille“, húsenica. Jej jemnosť sa približuje k jemnosti zamatu, má však dlhšiu životnosť. Dobre udržiava teplo. Kvôli svojej štruktúre vyžaduje častejšie vysávanie.
• Mikroplyš – syntetická alebo zmesová netkaná textília, ktorá sa vyrába lepením vlákna na podklad v elektrostatickom prostredí. Krátke vlákna majú teflónovú úpravu. Je jemný na dotyk, stálofarebný a jeho výhodou je jednoduché čistenie a ľahká údržba. Medzi nevýhody patrí vytváranie elektrostatického náboja.
• Flock – patrí do skupiny mikroplyšov. Je to syntetická čalúnnická textília s náročným spôsobom výroby. Výsledkom procesu nanášania jednotlivých vrstiev je poťahová látka s plastickým vzorom, odolná voči oderu a poškriabaniu, je príjemná na dotyk a je priedušná. Vďaka teflónovej úprave je jej udržiavanie veľmi jednoduché. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči žmolkovaniu a oderu. Vďaka technológii výroby je možné vytvárať imitácie rôznych vrstvených štruktúr, vzorov, koží zvierat; pozor však na typ šitia, keďže nevýhodou textílie je veľký posuv nití vo šve.
• Plyš alebo poťahový zamat – tkané poťahové látky so slučkovým alebo rezaným vlasom. Poťahový zamat má kratší vlas ako plyš. Tieto látky sú mimoriadne príjemné na dotyk, teplé a mäkké. Sú však citlivé na tlak – vlas sa ľahko stlačí, čo ovplyvní vzhľad povrchu.
• Buklé – tkanina strednej až veľkej hustoty, pre ktorú je charakteristický štrukturálny oblúčikový povrch; povrch môže byť aj uzlíkový, zrnitý či plastický, a tak môže byť tkanina drsnejšia na dotyk.
• Mikrovlákno – husté tkaniny zo syntetických vlákien, vyznačujúce sa jemnosťou, priedušnosťou, veľkou odolnosťou voči tvorbe žmolkov, dobrým zachovávaním tvaru, ľahkou údržbou. Majú zamatovo hladký povrch.
• Koženka – tkanina, na ktorú sa nanáša tenká vrstva plastu a často je označovaná aj ako umelá koža či syntetická koža; obľúbená je pre ľahkú údržbu, príjemnosť na dotyk a vyhotovuje sa v rôznych kvalitatívnych úrovniach.